Španielska dedina (UMK)
Nestrácaj noblesu, drahá, kúpim ti dve kilá zrelých pomarančov. Skotúľame sa v oranžovom poli dolu do rieky Guadalquivir, zaleje nás studený pot z ľadovcov Sierry Nevady. Pochováme našu slasť, utopíme v španielskych vodách. Ešte dnes skončíme túto frašku zvanú láska a pôjdeme si hodiť lasom, uloviť si iné obete. Niekoho neotrepaného, spanilo dokonalého našim novým predstavám o polovičke.
Poď, Qvedevara, nasadím si Sombreras a posledný tanec je len pre teba, nožičky vyletia ti do vzduchu a vietor v tvojich vlasoch odveje posledné nádeje na návrat. Spojme posledný krát svoje srdcia v rytme salsy. Pobozkám ti pery vykrojené pôvabnými formami.
Zachyť svoje ruky konečný raz na mojich pleciach a zatočme sa so svetom. Svetlo dopadne ti do tmavých očí, ó, temná milenka Qvedevara, opantaj ma. Vytrč bojovne po stý raz prso zo živôtika a ja sa zalykám nádherou. Nevysvetľuj si zle, že vášeň z tanca premením na posledné spočinutie rúk na tvojich bokoch. Pochop, pamätať si ťa chcem celú.
Navždy
a prostestné „prečo?“ prepočujem, lebo sám nechcem vidieť, čo v tebe strácam.
Drahá – jedinečná, daj si mesiačik pomaranča.