Kam kráča ľudstvo, kam kráčam ja
Jeden veľký krok človeka, veľký skok pre ľudstvo. Od malička človek pomalými krôčikmi rozvíja svoj um. Najprv sa naučí kričať, jesť, piť, milovať, chodiť. Prejde do štádia objavovania, skúmania až do stvorenia nového, ničenia starého, často užitočného. Pomaličky, malými krokmi kráča ľudstvo do záhuby. Odvtedy ako začal prvý človek skúmať svoje možnosti, odvtedy ako sa začal rozvíjať priemysel, odvtedy ako sa rozmohla veda a technika vo svete.Kráčame a často nevieme kam. Niekedy si myslím, že všetko, čo ľudstvo napáchalo za roky života na zemi sa mu raz vráti. Lesy, čo ešte nestihli ľudia vyklčovať sa spiknú a samé budú padať na drevorubačov.Rieky, čisté a priehľadné ako kryštál (ja viem, je ich veľmi málo) zalejú dediny, mestá...Nebo sa nahnevá a smog v našich uliciach spôsobí kalamity. Vynálezy, čo neustále vznikajú, uľahčujú ľudstvu prácu, v podstate zabíjajú rozvoj manuálnych zručností. Človek dneška uvarí jedlo z mrazničky v mikrovlnke, zohreje vodu v rychlovarnej kanvici, zaleje si kávu a sadne si za televízor alebo počítač. Milióny nebezpečných žiarení za deň. Umelé žiarenia ovplyvňujú nielen naše zdravie, ale i prostredie, v ktorom žijeme. Všetko, čo v poslednej dobe človek vyrába škodí životnému prostrediu, škodí zdraviu, škodí celému svetu. Nechcem sa raz ráno zobudiť v izolovanej miestnosti, obliecť si žiaruvzdorný oblek a nasadiť plynovú masku. Módny návrhári by sa asi nepotešili a bežní nadšenci života taktiež nie. Stále sa musím pýtať sama seba: Prečo? Prečo žijeme, tak ako žijeme? Ľudia sú čoraz vyspelejší, ale aj tak mám niekedy pocit, že je to skôr naopak. Veď ohrozujeme sami seba svojimi počinmi! Našimi dlhými skokmi rámujeme všetko, čo nám príde do cesty, nevážime si ničoho. Keby si ľudstvo aspoň na chvíľu sadlo, na chvíľu oddýchlo od nových možností, na chvíľu stoplo zabehaný kolobeh života. Malo by sa lepšie. Často kráčam sama po chodníku a snívam. Kráčam pomalými krokmi, neskáčem cez kaluže, mám ešte veľa času na objavy. Prekážky absolvujem s ľahkosťou mladého dievčaťa. Ešte je čas kráčať pomaly, ešte môžeme odvrátiť veľké skoky ľudstva. Môžeme zastať, urobiť pár krokov vzad a vydať sa novou cestou. Raz, dva, tri pekne od začiatku.
